Obetovanie Panny Márie

21. november

Tento sviatok vznikol na kresťanskom Východe a opiera sa o novozákonný apokryfný spis nazývaný Jakubovo prvoevanjelium (lat. Protoevangelium Jacobi). Toto “prvoevanjelium” vzniklo pravdepodobne v Egypte a usilovalo sa doplniť údaje o živote Panny Márie, ktoré chýbajú v evanjeliách. Ale ako obsahom, tak aj štýlom a hrubou neznalosťou židovských pomerov v Palestíne sa spis veľmi rozchádza s prvokresťanskými spismi, ktoré Cirkev zaradila medzi biblické knihy.

Napriek tomu “Jakubovo prvoevanjelium” požívalo istú vážnosť, a to predovšetkým pre svoju starobylosť, lebo pochádzalo z polovice 2. storočia. Preto z neho čerpala podnety nielen ľudová nábožnosť a umenie, lež aj liturgia. To platí aj o sviatku Obetovania Panny Márie, ktorý sa opieral o správu apokryfu, že rodičia obetovali trojročnú Pannu Máriu do Božej služby v jeruzalemskom chráme. V Carihrade sa tento sviatok uchytil okolo r. 730. Cisár Emanuel Komnenus ho v r. 1143 zaradil medzi sviatky, ktoré sú známe v celej Cirkvi. Na žiadosť emisárov z ostrova Cypru v r. 1372 pápež Gregor XI. schválil tento sviatok a Sixtus IV. (1471-1484) ho uviedol do rímskeho breviára. V potridentskej liturgickej reforme ho pápež sv. Pius V. (1566-1572) vyradil z liturgického kalendára, ale Síxtus V. ho znovu zaradil v r. 1585.

Sviatok ostal v liturgickom kalendári aj po Druhom vatikánskom koncile, a to nie pre jeho vznik na podnet apokryfu, ale preto, že Panna Mária sa celkom obetovala Bohu a úlohe, ktorú jej určil v dejinách spásy.

Názov dnešného sviatku je trochu nejasný. Vieme, že Mojžišov zákon prikazoval obetovať alebo zasvätiť v chráme všetko mužského rodu, čo otvára lono matky. Teda dievčat sa tento príkaz netýkal. Čo sa teda myslí pod týmto titulom, ktorý dnes slávime. Pozrime sa ako toto tajomstvo vysvetľuje sv. Peter Kanízius vo svojom dielku: „Mária, nedostižná Panna.“
    „Čo sa v knihe kráľovskej rozpráva o chlapcovi Samuelovi a o jeho matke Anne, to sa veľmi dobre hodí k tomu, čo rozprávajú o Márii a jej matke Nicephorus, sv. Germanus, patriarcha carihradský, sv. Gregor Nyssenský a sv. Ján Damašský. Tak Joachimova žena Anna, podobne ako Anna, žena Elkánova a matka Samuelova, bola dlho neplodná, ale túžila po dieťati. Preto sa vytrvalo modlila k Bohu, často sa zdržovala v chráme, bola to dobrá a zbožná žena a zaviazala sa sľubom obetovať Bohu dieťa, ktoré by dostala a zasvätiť jeho svätej službe v chráme. Tento sľub splnila ihneď, akonáhle dieťa prestala kojiť. Priniesla ho do chrámu a tam ho nechala, aby tam bolo zbožne vychovávané. Tak sa tieto dve vo všetkom zhodovali. Ako prvá Anna, predtým pohŕdaná kvôli svojej neplodnosti, pre svoju modlitbu obdržala Bohu milé dieťa a potom ho zasvätila chrámovej službe, tak i naša Anna, keď trpela tým istým zlom a použila ten istý liek, obdržala Máriu, zasvätila ju chrámovej službe Najvyššiemu Bohu a nechala ju v chráme na výchovu.
    Mária mala tri roky, keď ju obetovali v chráme. Táto obeť sa Bohu veľmi páčila, tak kvôli zbožnosti rodičov, ako aj pre veľkodušné rozhodnutie vôle dievčaťa, ktoré sa rado a dobrovoľne zasvätilo Bohu, svojmu Stvoriteľovi. I všetci anjeli v nebi mali z toho veľkú radosť, veď sa radujú už nad jedným hriešnikom, ktorý sa obráti.
    Tu majú rodičia i deti podľa Božieho úmyslu pred očami krásny príklad. Nicephorus iste čerpal svoje rozprávanie z bohatej knižnice v Carihrade. On i sv. Gregor Nyssenský rozprávajú o tomto obetovaní Márie podľa sľubu jej matky Anny, ktorý učinila v chráme, keď sa modlila za dieťa. Pretože toto dieťa bolo darom milosti Božej, dostalo meno Mária, to znamená milosť, aby naznačili, že ona je milosťou nebies.
    Podľa rozprávania Evódia, prvého biskupa Antiochie po Petrovi, Mária zostala v chráme jedenásť rokov. Potom ju chrámoví kňazi dali kvôli ochrane jej panenstva, Jozefovi, staršiemu a veľmi svätému mužovi. Keď bola u neho už štyri mesiace, prišiel k nej archanjel Gabriel, aby jej priniesol radostné posolstvo. Počas jej pobytu v chráme zomreli jej rodičia, otec v 80, matka v 79 rokoch. Mária sa nikdy nevzdialila z chrámu. Keď niečo potrebovala, išla k Alžbete, svojej príbuznej, ktorá bývala blízko chrámu v Ain Karim.
    Po hebrejský sa naučila od svojho otca Joachima, kým ešte žil. Tak to spomína aj svätý Germanus, carihradský patriarcha, takisto Ondrej z Jeruzalema, arcibiskup na Kréte, ktorý hovorí, že rodičia Panny boli Bohom osvietení, aby poznali veľkosť daru zvereného im od Boha. Boh tak zariadil, že rodičia učinili sľub a Máriu obetovali v chráme, aby tam bola vychovávaná v Svätom Písme. Tá, ktorá mala prijať Pána chrámu, mala sa na to v chráme pripravovať! Boh ju taktiež chcel, ako hovorí Ján Damašský, uchrániť od kontaktu s mužmi a zlými ženami.
    Mária sa stala v Jeruzalemskom chráme svojím životom obdivuhodne krásnym vzorom a príkladom tak pre rehoľníčky ako i pre ostatné panny, príkladom, o ktorom majú neustále rozjímať. Od tejto Matky a Učiteľky Panien sa môžu učiť od najútlejšej mladosti objať so svätou horlivosťou jarmo Pána a vytrvalo ho niesť.
    Tento titul obetovania Márie v chráme bol pred Piom V. sviatkom aj v Rímskej cirkvi, ale tento pápež zmenšil počet sviatkov, aby sa tých niekoľko sviatkov o to vernejšie zachovávalo. Obzvlášť sa tento sviatok slávi v gréckej Cirkvi a zachovali sa rôzne homílie Otcov na tento deň, takže si môžeme byť úplne istí, že udalosť obetovania Panny Márie je pravdivá.“
    Toľko nám rozpráva sv. Peter Kanízius.

Advertisement

komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

Vytvorte si webové stránky alebo blog na WordPress.com.

Up ↑

%d blogerom sa páči toto: