Sviatosti Cirkvi

        

Kristus

(KKC – 1210) Sviatosti Nového zákona ustanovil Ježiš Kristus. Je ich sedem: Krst,  Birmovanie, EucharistiaPokánie, Pomazanie chorých, Posvätná vysviacka Manželstvo. Tieto sviatosti sa týkajú všetkých etáp a všetkých dôležitých chvíľ života kresťana: dávajú životu viery kresťanov vznik a rast, uzdravenie a poslanie. V tomto je určitá podobnosť medzi etapami prirodzeného života a etapami duchovného života.




Sväteniny

„Svätá matka Cirkev ustanovila aj sväteniny. Sú to posvätné znaky, ktorými sa, určitým napodobnením sviatostí, naznačujú a na orodovanie Cirkvi dosahujú najmä duchovné účinky. Sväteniny pripravujú ľudí na prijatie hlavného účinku sviatostí a posväcujú rozličné okolnosti života.“


Sväteninami sa volajú Cirkvou stanovené posvätné znaky, ktorých cieľom je pripraviť ľudí na prijatie ovocia sviatosti a posväcovať rozličné situácie života.  (KKC – 1677). Pod sväteninami teda rozumieme požehnania, pri ktorých sa Cirkev modlí nad určitým predmetom, aby osoba, ktorá ho používa, rástla vo viere a v láske. Cez tieto spásonosné znaky má pôsobiť Kristov kríž v každodennom živote toho, kto ich používa. Preto nám neslúžia ako amulety na ochranu nášho pozemského života, zdravia alebo na ochranu našich hmotných vecí, ale na večnú spásu.

Naša predstava by bola mylná, ak by sme si mysleli, že v sväteninách sú obsiahnuté prvky svätosti a spásy. Ich svätosť je vo vzťahu k viere. Napríklad o miestach určených na modlitbu hovoríme, že sú to sväté miesta, no ony neobsahujú kvalitu svätosti. Neudeľujú milosť Ducha Svätého na spôsob sviatostí, ale modlitbou Cirkvi pripravujú na prijatie milosti a uspôsobujú na spoluprácu s ňou.

Máme rozličné formy svätenín. Patria medzi ne predovšetkým požehnania osôb, jedla, predmetov, miest… Každé takéto požehnanie je na oslavu Boha. Cezeň prosíme o potrebné milosti a dary. Cieľom svätenín je pripraviť ľudí na prijatie ovocia sviatostí a posväcovať rozličné životné situácie. V mene Cirkvi sa pri sväteninách udeľujú požehnania v znaku svätého kríža. Sväteniny zväčša vykonáva kňaz, no niektoré môže vykonávať aj laik, napríklad požehnanie jedla alebo požehnanie svojich detí, svojej práce, aby priniesla dobrú úrodu…

Priblížme si teraz podľa časového hľadiska aspoň niektoré sväteniny, ktoré sa počas roka udeľujú v kostoloch. Na sviatok Zjavenia Pána sa požehnávala voda, do ktorej sa primiešava soľ a požehnávala sa aj krieda. Mnohí z nás si požehnanú vodu zobrali do svojich domácnosti a mnohí si ňou dali požehnať svoj príbytok. Na dvere takto požehnaných bytov kňaz kriedou poznačil písmená C † M † B (CHRISTUS † MANSIONEM † BENEDICAT, čo znamená: KRISTUS † NECH ŽEHNÁ † TENTO DOM) na znak toho, že do tohto domu prišlo Božie požehnanie.

Sviatok Obetovania Pána ľudovo nazývaný Hromnice sa spája sa s požehnaním hromničnej sviece, v ktorej vidíme ochranu pred rozličnými živelnými pohromami a nebezpečenstvami. No a svetlo, plamienok sviece naznačuje, aká má byť naša viera, že má svietiť pred ľuďmi, ako nás na to vyzýva aj Svätý Otec, totiž, aby sme pretvorili temnotu hriechu na svetlo pokoja.

Ďalšie požehnanie dostávame na sviatok svätého Blažeja, biskupa a mučeníka. Podľa tradície biskup Blažej zachránil istého chlapca pred udusením. A tak Cirkev v deň jeho spomienky udeľuje svätoblažejské požehnanie, ktorého sa mnohí zúčastňujeme, aby nás tento svätec ochraňoval od chorôb hrdla. Toto požehnanie kňaz (diakon) udeľuje prekríženými sviecami, pričom prosí, aby nás Pán chránil od každého zla, aby nás sprevádzal svojím požehnaním a posilňoval nás v zdraví tela a duše.

Popolcová streda je dňom pokánia, dňom, kedy si máme všetci uvedomiť, že sme len prach a na prach sa obrátime. Máme uznať svoju hriešnosť, svoje hriešne náklonnosti a začať sa kajať v pokore nášho srdca pred Bohom a blížnymi. Popol z ratolestí požehnaných na Kvetnú nedeľu predchádzajúceho roka, ktorý dostávame na čelo v podobe krížanaznačuje, že náš pôvod je zo zeme, do ktorej sa vrátime.

Aj my kresťania sme požehnaní všetkým nebeským duchovným požehnaním (porov. Ef 1, 3). Verme v silu a účinnosť požehnania, lebo bez Božieho požehnania sú márne naše namáhania.