Milý návštevník, ponúkame ti pár riadkov o histórii našej farnosti.
Naša farnosť je veľmi starobylá. Pravdepodobne už v 11 storočí sa tu a na okolí starali o potreby veriacich mníšske (rehoľné) rády. Územie hornej Torysy patrilo do Spišského prepošstva a jurisdikčne do Jágerského biskupstva v Ostrihomskej arcidiecéze. Samotné spišské prepošstvo bolo založené pravdepodobne koncom 12. storočia alebo začiatkom 13. storočia ako súčasť Ostrihomskej arcidiecézy (listinný doklad sa nezachoval, no už v listine uhorského kráľa Ondreja II. z roku 1209, ktorá je zároveň prvou písomnou zmienkou o Spiši, sa spomína spišský prepošt Adolf). Po založení Košického biskupstva v r. 1804 sa farnosť stáva jeho súčasťou.
Terajší kostol bol postavený pravdepodobne koncom 13., alebo na začiatku 14. storočia, ale spoľahlivé správy máme až po roku 1330, kedy sa vo farnosti spomína farár Mikuláš. (Zoznam všetkých kňazov pozri stránku – Kňazi pôsobiaci vo farnosti). Terajší kostol bol postavený pravdepodobne koncom 13. a na začiatku 14. storočia. V roku 1636 sa počas seniorskej vizitácie spomína starobylý kostol, ktorý slúžil evanjelikom. Ďalšia evanjelická vizitácia sa konala v roku 1691. Dekrét píše, že kostol je opravený, murovaný a odpust sa slávi na sviatok Očisťovania Panny Márie, čo je veľmi podivuhodné.
Po znovunavrátení kostola katolíkom zo záznamu z vizitácie z roku 1733 sa dozvedáme, že kostol je starobylý, konsekrovaný, vyhovuje kapacitou, je primerane vybavený, murovaný s vežou a zasvätený Očisťovaniu Panny Márie. Kostol bol obohnaný kamenným múrom. V kostole boli tri oltáre. V roku 1691 ako aj v roku 1733 sa v dubovickom kostole spomínajú tri oltáre. Je dosť pravdepodobné, že ide o tie isté, ktoré sú zaznamenané počas vizitácie v roku 1749. Prvý oltár bol zasvätený Panne Márii, druhý Nanebovzatiu Panny Márie a tretí Svätým apoštolom (Sanctorum Apostolorum). V hlavnom oltári sa uschovávala Sviatosť Oltárna. Ich stav bol zlý len časť hlavného oltára bola po renovácií. V roku 1775 sa spomína aj oltár Sv. Jozefa.
Vo veži boli tri zvony. Najväčší bol signifikovaný a znak pripomínal postavu Panny Márie. Ďalšie dva zvony odbíjali každú štvrť hodinu vo vežových hodinách. Ďalší zvon bol nad presbytériom v tzv. sankustníku.
Podľa biskupskej vizitácie, ktorú vykonal už Jágerský biskup František Barkóci v r. 1749 sa dozvedáme, že kostol nemá? znaky konsekrácie. Prvý podrobnejší popis kostola máme z vizitácie biskupa Karola Esterházyho (koniec 18. storočia). O kostole bolo zapísané, že je postavený z kameňa a v sanktuáriu je zaklenutý klenbou. To nepriamo dosvedčuje, že loď mala ešte rovný strop. Z ľavej strany kostola stála sakristia, ktorá bola zaklenutá klenbou. Chór v kostole bol taktiež murovaný, na ktorom bol inštalovaný organ s ôsmimi registrami. Pri kostole stála veža.
Pod kostolom bola vybudovaná krypta, ktorú dal postaviť Karol Dobay a v čase vizitácie v nej boli tri rakvy. Po ukončení vizitácie dal biskup záverečné pripomienky k vizitačnému dekrétu. V šiestom bode biskup vyzýva, aby sa kostol v Dubovici opravil.
V 18. storočí sa uskutočnila výrazná baroková prestavba, ktorá do značnej miery potlačila stredovekú podobu stavby. Prestavané bolo presbytérium, ktoré dostalo oblé ukončenie, k južnej strane lode pristavali murovanú predsieň so zdobeným štítom a k veži schodiskovú prístavbu valcového tvaru. Taktiež boli celkovo zbarokizované fasády, pričom kostol dostal aj nové okná. S radikálnejšou opravou sa začalo v roku 1778, kedy miestny farár Kiseľa žiadal biskupa o povolenie exhumovať telá pochovaných pod dlážkou kostola. Od tejto doby už sa nespomínajú vežové hodiny. V roku 1873 bola renovovaná veža a pravdepodobne boli zhotovené aj klenby v lodi kostola. V roku 1907 bola k severnej strane kostola pristavaná kaplnka nad vstupom do krypty v ktorej sú tri pohrebné komory. Dve sú zaplnené a jedna (menšia) je prázdna. V súčasnosti je tam 23 rakiev. Bolo by dobré urobiť archeologický výskum, lebo sú indície, že krypty sú pod celým kostolom. V roku 1909 tirolský majster Jozef Rifesser zo St. Grüdenu zhotovil hlavný oltár a v tom istom roku financovala Mária Dobayová bočný oltár Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ktorý pochádza takisto z jeho dielne. V roku 1913 bol nainštalovaný nový 14 registrový organ ktorý dodala firma Rieger Budapest. Strop kostola bol obohatený maľbami majstra Mikuláša Jordana z Prešova niekedy medzi rokmi 1920 až 1930.
Počas 2. svetovej vojny pri bombardovaní 4. októbra 1944 bol kostol veľmi poškodený. Bola zničená strecha a nenávratne zničené umelecky hodnotné okenné vitráže. Kostol bol farníkmi svojpomocne čiastočne opravený, pokrytý plechom a boli urobené jednoduché okná.
V 60-tych rokoch 20. storočia sa prestaval interiér kostola a došlo k zbúraniu schodiskovej prístavby, ktorú nahradila nová, kvadratického pôdorysu.. Počas účinkovania kňaza ThDr. Jána Šveca bol prebudovaný chór a vytvorený vchod zo západnej strany pod vežou. (Škoda, že sa pri tom zrušil a nazachoval oltár Božieho hrobu, ktorý bol situovaný práve v mieste novovytvoreného vchodu.) Zároveň bol prestavaný aj organ. Posledná renovácia kostola bola v roku 1995, kedy bola rozšírená sakristia, zhotovený nový krov veže a pokrytie veže medeným plechom. Bola odstránená stará vonkajšia omietka a nahradená novou. Takisto bol kostol so všetkými maľbami premaľovaný. V poslednom období boli obnovené oltáre, krížová cesta a urobená generálna oprava organa. Nakoniec v roku 2008 boli vymenené okná, vchodové dvere a vybudované nové chodníky.
Fara bola naposledy renovovaná v r. 1958. Pri tejto renovácii boli vymenené okná, zaviedla sa voda, urobila sa kúpelňa a postavili sa nové kachľové pece. V 1994 – tom roku bola fara plynofikovaná. K ďalšej rekonštrukcii sa pristúpilo v r. 2012, kde došlo k rozsiahlej úprave farskej a hospodárskej budovy. Takisto bol upravený celý farský dvor. Celá rekonštrukcia bola ukončená v r.2015. (Foto z rekonštrukcie)
Do našej farnosti patrila aj filiálka Petrovenec dnes súčasť Lipan. Dnešný barokový kostol sv. Márie Magdalény bol postavený v r. 1760. Od 60-tych rokov minulého storočia bol katastrálne Petrovenec pričlenený k Lipanom a pastoračne sa o veriacich stará farnosť Lipany. Aby bol súlad medzi príslušnosťou de iure a de facto, filiálnu obec Petrovenec dekrétom z 28.5.2009 pričlenil arcibiskup-metropolita Mons. Alojz Tkáč od 1. júna 2009 plnoprávne do farnosti Lipany.
Zdroj: Historický vývoj cirkevnej organizácie v hornotoryskej oblasti - Peter Sedlák, vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov 1994. Dubovica - kol. autorov, vydavateľstvo Vienala, Košic5e, 2006 10. 11. 2010 F. B. Dopl. 2020
farnostdubovica.wordpress.com 