Sviatosť kresťanskej dospelosti

“Birmovanie zdokonaľuje krstnú milosť. Je to sviatosť, ktorá dáva Ducha Svätého, aby nás hlbšie zakorenil v Božom synovstve, pevnejšie včlenil do Krista, posilnil naše spojenie s Cirkvou, väčšmi nás zapojil do jej poslania a pomáhal nám vydávať svedectvo o kresťanskej viere slovom, ktoré sprevádzajú skutky”. (KKC 1316)

Táto sviatosť sa udeľuje vo Východných cirkvách spolu s krstom. V západom obrade kresťan túto sviatosť prijíma v čase zrelého používania rozumu ako vstupnú sviatosť svojej dospelosti.

Pred udelením tejto sviatosti kresťanskej dospelosti je potrebná dlhodobá a primeraná katechéza. Zameriava sa hlavne na pochopenie poslania kresťana vo svete, aby sa stal soľou zeme a svetlom pre dnešný svet.

Birmovanie kresťana bližšie spája s Cirkvou a obohacuje ho zvláštnou silou Ducha Svätého. Takto vyzbrojený si ľahšie ubráni vieru slovom či skutkom.

Sviatosťou teda dostáva dary Ducha Svätého, ktorými sa obohacuje silou a užšie sa spája s Cirkvou pre jej šírenie a obranu. Tak ako pri krste, aj tu má na pomoci birmovného rodiča, ktorý mu v jeho dospelosti má byť príkladom viery i mravov.

V nebezpečenstve smrti je možné túto sviatosť udeliť aj deťom bez predchádzajúcej katechizácie.

Je potrebné pripomenúť, že veriaci majú napomáhať pobirmovaným v ich uplatnení sa v živote spoločenstva. Je potrebné sviatosť prijať s čistým srdcom.

Riadnym vysluhovateľom sviatosti birmovania je biskup, ale túto moc majú všetci kňazi.

Obrad birmovania sa skladá z vyznania viery, vkladania rúk biskupa a pomazaním olejom

Prijať birmovanie tak ako krst je možné len raz (vtláča nezmazateľný znak.)

Základné informácie

Podmienky pre prijatie sviatosti birmovania podľa CIC:

BIRMOVANEC

Kán. 889 – § 1. Prijať birmovanie je schopný každý pokrstený a jedine pokrstený, ktorý ešte nie je birmovaný.
§ 2. Aby niekto mimo nebezpečenstva smrti dovolene prijal birmovanie, vyžaduje sa, aby, ak je schopný používať rozum, bol vhodne poučený, riadne disponovaný a vedel obnoviť krstné sľuby.

Kán. 890 – Veriaci sú povinní túto sviatosť prijať v pravom čase; rodičia, duchovní pastieri, predovšetkým farári sa majú starať, aby veriaci boli na jej prijatie riadne poučení a v príhodnom čase ju prijali.

Kán. 891 – Sviatosť birmovania sa má veriacim udeľovať približne vo veku rozoznávania, ak Konferencia biskupov nevymedzila iný vek alebo ak nehrozí nebezpečenstvo smrti, alebo ak sa podľa úsudku vysluhovania z vážneho dôvodu neodporúča niečo iné.

BIRMOVNÍ RODIČIA

Kán. 892 – Birmovanec má mať podľa možnosti birmovného rodiča, ktorého úlohou je starať sa, aby sa birmovaný správal ako opravdivý Kristov svedok a povinnosti, ktoré súvisia s touto sviatosťou, verne plnil.

Kán. 893 – § 1. Aby niekto plnil úlohu birmovného rodiča, je potrebné, aby vyhovoval podmienkam, o ktorých sa hovorí v kán. 874.
§ 2. Je užitočné za birmovného rodiča vziať toho, kto pri krste prijal úlohu krstného rodiča.

Kán. 874 – § 1. Aby bol niekto pripustený na prijatie úlohy birmovného rodiča, je potrebné:
1. aby ho určil sám krstenec alebo jeho rodičia, alebo ich zástupca, alebo ak nie sú, farár alebo vysluhovateľ a aby bol schopný a mal úmysel plniť túto úlohu;
2. aby zavŕšil šestnásty rok života, ak diecézny biskup nestanovil iný vek alebo ak sa farár alebo vysluhovateľ domnievajú, že z oprávneného dôvodu treba pripustiť výnimku;
3. aby bol katolík, ktorý už prijal birmovanie a najsvätejšiu Eucharistiu a viedol život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať;
4. aby nebol postihnutý nijakým kánonickým trestom, zákonne uloženým alebo vyhláseným;
5. aby nebol otcom alebo matkou krstenca

Vysvetlivky: KKC – Katechizmus katolíckej cirkvi CIC – Codex iuris canonici (Kódex kánonického práva)