Stupne liturgických slávení

 

Liturgické úkony Božieho ľudu posväcujú každý deň, a to najmä prostredníctvom Eucharistie a Liturgie hodín. Liturgický deň trvá od polnoci do polnoci. Avšak liturgické slávenie nedele a slávnosti sa začína už večer predchádzajúceho dňa, ktorý nazývame vigília, začínajúca prvými vešperami v liturgii hodín (lat. vigilare = bdieť). K tomu, aby sme správne pripravili slávenie svätej omše v jednotlivých dňoch počas celého liturgické roka, nám pomôže liturgický kalendár nazývaný Direktórium. V ňom sa nachádzajú všetky potrebné informácie o tom, v aký deň sa slávi aká slávnosť, sviatok alebo spomienka. Taktiež sú tam uvedené čítania z lekcionára a aký formulár svätej omše sa má použiť.

Liturgia, čiže slávenie spoločenstva, pozná viacero stupňov liturgického slávenia:

Féria – deň, keď si pri liturgii nespomíname na žiadneho svätca. Férie – všedné dni – dni v týždni, ktoré nasledujú po nedeli.

Spomienky sú povinné alebo ľubovoľné. Ich slávenie sa zosúladí so slávením príslušného dňa podľa predpisov uvedených vo Všeobecných smerniciach Rímskeho misála a Liturgie hodín.
Povinné spomienky, ktoré pripadnú na pôstne všedné dni, možno sláviť len ako ľubovoľné spomienky.

Ľubovoľná spomienka – spomienka na konkrétneho svätého, ktorá sa môže alebo nemusí sláviť.
Ak sú predpísané v kalendári na jeden deň viaceré ľubovoľné spomienky, možno z nich sláviť iba jednu; ostatné sa vynechajú. V soboty cezročného obdobia, ak na ne nepripadá povinná spomienka, môže sa sláviť ľubovoľná spomienka na preblahoslavenú Pannu Máriu.

Sviatok – vyšší stupeň slávenia. Sviatky sa slávia v rozsahu jedného dňa, preto nemajú prvé vešpery, ak len nejde o sviatky Pána, ktoré pripadajú na nedele v cezročnom období a na nedele vo vianočnom období. Vtedy sa aj Liturgia hodín berie z príslušného sviatku (napr. sviatok Svätej Rodiny). Pri liturgii sa spieva Glória (Sláva Bohu na výsostiach) a v Liturgii hodín sa v Posvätnom čítaní modlí Te Deum (Teba, Bože, chválime).

Slávnosť – najvyšší stupeň slávenia. Slávnosti sú zvlášť význačnými dňami. Ich slávenie sa začína prvými vešperami v predchádzajúci deň. Niektoré slávnosti majú aj vlastnú omšu vigílie. Táto omša sa berie v predvečer sviatku, ak sa slávi omša vo večerných hodinách. Do liturgie sa okrem Glórie pridáva aj Vyznanie viery (Verím v Boha). Niektoré slávnosti sú aj prikázanými sviatkami. Slávenie Veľkej noci a Vianoc, ktoré sú najväčšími slávnosťami, trvá nepretržite osem dní. Obe tieto oktávy sa riadia vlastnými predpismi.

Nedeľa – podľa apoštolskej tradície, ktorá má svoj pôvod v samom dni Kristovho zmŕtvychvstania, Cirkev slávi veľkonočné tajomstvo v prvý deň každého týždňa, ktorý sa nazýva deň Pánov čiže nedeľa. Preto nedeľu treba považovať za prvotný sviatočný deň. Spieva sa Glória (okrem Adventného a Pôstneho obdobia) a je aj Vyznanie viery. V tento deň sa koná slávnostná bohoslužba (svätá omša). Každý kresťan – katolík je povinný zúčastniť sa v nedeľu na svätej omši.

Prikázaný sviatok. Osobitným termínom je prikázaný sviatok. Označuje slávnosť, ktorú máme zasvätiť ako nedeľu (zúčastniť sa svätej omše a nekonať ťažké práce). Prikázaných sviatkov máme celkovo desať.
Prikázaný sviatok sv. Jozefa, ženícha Panny Márie, je u nás dišpenzovaný (tzn. neslávi sa ako prikázaný).
V niektorých krajinách sa prikázané sviatky Nanebovstúpenia Pána a Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi prenášajú na najbližšiu nedeľu (normálne pripadajú na štvrtok).