V kostole má všetko svoje miesto. Nič tu nie je uložené náhodne. Všetkým sa sleduje myšlienka, aby služba bola dôstojná, prirodzená, plná lásky.
KRÍŽ – je posvätné znamenie v kresťanskej symbolike. Uctieva sa ako znamenie umučenia Ježiša Krista a jeho vykupiteľského diela. V blízkosti oltára nám kríž pripomína, že na každej svätej omši Pán Ježiš medzi nami sprítomňuje obetu na kríži. Tiež nám pripomína, ako nás má Pán Boh rád.
OLTÁR – stôl, okolo ktorého sa zhromažďujeme ako vo Večeradle, kde Pán zhromaždil pri Poslednej večeri apoštolov. Je najdôležitejším miestom v kostole. Pri svätej omši prichádza k nám na oltár pod spôsobom chleba a vína živý Ježiš. Oltár zdravíme úklonom. Kňaz ho na začiatku a na konci svätej omše pobozká.
AMBONA – miesto, odkiaľ čítame Sväté písmo. Keď čítame Bibliu, hovorí k nám sám Boh.
SEDES – sedadlo pre kňaza. Kňaz k nemu prichádza na začiatku liturgických slávností. Odtiaľ vedie spoločnú modlitbu. Na konci svätej omše nám z tohto miesta dáva požehnanie.
VEČNÉ SVETLO – znamenie Ježišovej prítomnosti vo svätostánku. Ak svetlo nesvieti, svätostánok je prázdny.
SVÄTOSTÁNOK – uchovávajú sa v ňom premenené hostie. Zostáva tu s nami živý Pán pod spôsobom chleba. Keď prechádzame pred svätostánkom, pozdravíme Pána pokľaknutím na pravé koleno.
ABAK – malý stolík, na ktorom bývajú pripravené obetné dary – chlieb a víno. Môže tu byť odložená aj voda a kalich.
PAŠKÁL – veľká svieca, ktorá nám pripomína vzkrieseného Pána Ježiša. Posväcuje sa každý rok na Bielu sobotu. Je ozdobená krížom, letopočtom, prvým a posledným písmenom gréckej abecedy: alfou a omegou. Plameň paškálu nám pripomína, že Ježiš žije, kríž, že na kríži pre nás umrel. Letopočet znamená, že Ježiš zostáva s nami po celý rok. Písmená nám pripomínajú, že on je na začiatku i na konci všetkého.
