Bolo to na Vianoce v roku 396 v meste Hippo, v severnej Afrike, krátko pred jeho obliehaním a spustošením Vandalmi a úplným zánikom v roku 431. Miestny biskup vo vedomí hroziaceho nebezpečenstva horlivo a so zápalom kázal pred preplnenou katedrálou na bohoslužbe sviatku Narodenia Pána:
Betlehem - miesto narodenia Ježiša KristaPreber sa, zobuď sa človeče: Boh sa kvôli tebe stal človekom. „Prebuď sa, ty, čo spíš, vstaň z mŕtvych a Kristus ťa osvieti.“ Ešte raz hovorím: Kvôli tebe sa Boh stal človekom. Bol by si býval naveky mŕtvy, keby sa on nebol narodil v čase. Nikdy by si sa nebol oslobodil od slabostí hriešneho tela, keby si on nebol vzal telo podobné hriešnemu. Postihlo by ťa večné nešťastie, keby sa on nebol podujal na toto milosrdenstvo. Nikdy by si nebol získal nový život, keby on nebol prijal tvoju smrť. Bol by si padol, keby ti on nebol prišiel na pomoc. Bol by si zahynul, keby nebol on prišiel. Oslavujme príchod našej spásy a nášho vykúpenia. S radosťou prežívajme slávny deň, keď do tohto nášho krátkeho, časného dňa prišiel veľký a večný deň z veľkého a večného dňa. Tu a tak „sa on stal pre nás spravodlivosťou, posvätením a vykúpením. Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi, ako je napísané v Písme“.
„Pravda vyrástla zo zeme:“ z Panny sa narodil Kristus, ktorý povedal: „Ja som pravda.“ „A spravodlivosť hľadí z neba:“ lebo človek, čo verí v toho, ktorý sa narodil, nie je ospravedlnený sám sebou, ale Bohom. „Pravda vyrástla zo zeme”, lebo „Slovo sa telom stalo“. „A spravodlivosť hľadí z neba,“ lebo „každý dobrý dar, každý dokonalý dar prichádza zhora“.
„Pravda vyrástla zo zeme,“ telo z Márie. „A spravodlivosť hľadí z neba,“ lebo „človek si nemôže prisvojiť nič, ak mu to nebolo dané z neba“. „Pretože sme ospravodlivení z viery, žijeme v pokoji s Bohom,“ („spravodlivosť a pokoj sa pobozkajú“). Lebo „Pravda vyrástla zo zeme. Skrze neho máme prístup k tej milosti, v ktorej zotrvávame a chválime sa nádejou na Božiu slávu.“ Nehovorí: „na svoju slávu“, ale „na Božiu slávu“, lebo „spravodlivosť“ nepochádza z nás, ale „hľadí z neba“. „Kto sa“ teda „chváli,“ nech sa nechváli sebou, ale „nech sa chváli v Pánovi“. A preto keď sa z Panny narodil Pán, zaznel anjelský chválospev: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ Inak kde by sa bol na zemi vzal pokoj, keby nebola „Pravda vyrástla zo zeme“, čiže keby sa nebol Kristus narodil z tela? „On je náš pokoj. On z dvoch urobil jeden ľud,“ aby sme boli ľuďmi dobrej vôle, blahodarne spojení puto jednoty.
Radujme sa teda z tejto milosti, aby naša sláva bola výrazom nášho zmýšľania, že sa nechválime sebou, ale v Pánovi. Veď či nám mohla svitnúť väčšia milosť, ako nám dal Boh, keď svojho jednorodeného Syna urobil Synom človeka a človeka zasa urobil Božím synom? Hľadaj zásluhu, hľadaj príčinu, hľadaj nárok, pýtaj sa na dôvod tohto Božieho konania. A musíš povedať: nenašiel som iné vysvetlenie, len lásku, len milosť”, ukončil svoj príhovor syn sv. Moniky, niekdajší rétor a poslucháč milánskeho biskupa sv. Ambróza, svätý biskup a učiteľ Cirkvi Augustín.
farnostdubovica.wordpress.com 