Svätorečenie Matky Terezy

Misionárka milosrdnej lásky blahoslavená Matka Tereza bude v nedeľu 4. septembra 2016 vyhlásená za svätú. Cestu k svätorečeniu pápež František otvoril vlani v decembri, keď uznal zázrak pripisovaný rehoľníčke, ktorá zomrela 5. septembra 1977.

Zázrak dokumentovaný brazílskou diecézou Santos sa týka mimoriadneho uzdravenia z roku 2008. Išlo o uzdravenie 35-ročného muža z nevyliečiteľného stavu po ôsmich mozgových príhodách spojených s hydrocefalom. Sedemčlenné kolégium lekárskych expertov vyjadrilo jednomyseľnú mienku o jeho vedeckej nevysvetliteľnosti. Uzdravenie vysokoškolsky vzdelaného muža, ktorý má dnes 42 rokov, sa udialo 9. decembra 2008, keď sa v stave kómy nachádzal už v operačnej sále, no z technických príčin bola operácia na chvíľu pozdržaná. Pri návrate do sály chirurg našiel pacienta sediaceho a pri plnom vedomí, bez predchádzajúcich symptómov.

Matka Tereza vlastným menom Agnes Gonxhe Bojaxhiu sa narodila 26. augusta 1910 v Macedonsku. V roku 1928 sa rozhodla vstúpiť k loretským sestrám v Dubline v Írsku a vybrala si rehoľne meno Terézia. Ešte v tom istom roku sa odplavila do Indie, kde viac ako 15 rokov vyučovala dejepis a zemepis. Láska Matky Terézie k Bohu bola taká veľká, že podobne ako Terézia z Lisieux, aj ona v roku 1942 urobila súkromný sľub, že mu nič neodmietne, že povie Bohu áno za každých okolností nech by boli akokoľvek ťažké a náročné. V septembri 1946 vo vlaku do Dárdžilingu mala silnú skúsenosť s Pánom, ktorý ju požiadal, aby odišla od loretských sestier a založila novú kongregáciu v Kalkate, ktorá sa bude venovať “vrúcnej službe najchudobnejším z chudobných”.

Sama o tom hovorí. “Pred tridsiatimi rokmi, keď som prechádzala po uliciach Kalkaty sama s Ježišom, našla som jednu ženu, ktorá – napoly rozožratá potkanmi a mravcami, pokrytá špinou a plná červíkov – ležala pred nemocnicou Campbell. Nedokázala som sa na ňu ani pozerať, ani podísť bližšie a už vôbec nie sa jej dotknúť, ale rozbehla som sa preč. Keď som utekala od nej preč, modlila som sa k Panne Márii: Mária, Matka moja, daj mi srdce také čisté a také pekné, také čisté a také nepoškvrnené, tak plné lásky a pokory, aby som bola schopná Ježiša prijať, Ježiša sa dotýkať, Ježiša milovať v tomto zničenom tele! A tak som sa vrátila spať, zodvihla som ju zo zeme a vedela som, že to bol On, Pán, ktorého som tu zdvihla. To bolo pre mňa znamenie, že Kristova láska je väčšia než moja slabosť. Niesla som ju do nemocnice, kde ju nechceli prijať, a keď ju nakoniec prijali a položili na matrac na zemi, tak len preto, lebo som bola taká tvrdošijná. O niekoľko hodín tá žena zomrela. Vtedy som sa rozhodla, že pohľadám nejaké miesto pre zomierajúcich a sama sa tam budem o nich starať. Keby som vtedy nebola zodvihla túto zomierajúcu, bola by zomrela naša kongregácia”.

Matka Tereza prišla 13. mája 1990 aj na Slovensko

Keď raz jeden z novinárov pred ňou poznamenal, že by jej prácu nerobil ani za milión dolárov, s úsmevom mu odvetila, že ani ona. Robím to z lásky k Bohu. Tento chudák, ktorí trpí, je pre mňa Kristovým telom.