História


Milý návštevník, ponúkame ti pár riadkov o histórii našej farnosti.

Naša farnosť je veľmi starobylá. Pravdepodobne už v 11 storočí sa tu a na okolí starali o potreby veriacich mníšske (rehoľné) rády. Územie hornej Torysy patrilo do Spišského prepošstva a  jurisdikčne do Jágerského biskupstva v Ostrihomskej arcidiecéze.  Samotné spišské prepošstvo bolo založené pravdepodobne koncom 12. storočia alebo začiatkom 13. storočia ako súčasť Ostrihomskej arcidiecézy (listinný doklad sa nezachoval, no už v listine uhorského kráľa Ondreja II. z roku 1209, ktorá je zároveň prvou písomnou zmienkou o Spiši, sa spomína spišský prepošt Adolf). Po založení Košického biskupstva v r. 1804 sa farnosť stáva jeho súčasťou.

13 Đ historick‡ fotodokument ácia kostola z roku 1964
r. 1960

Pravdepodobne už v 13. storočí stál v Dubovici kostol, ale spoľahlivé správy máme až po roku 1330, kedy sa vo farnosti spomína farár Mikuláš. (Zoznam všetkých kňazov pozri stránku – Kňazi pôsobiaci vo farnosti). Terajší kostol bol postavený pravdepodobne koncom 13. a na začiatku 14. storočia. V roku 1636 sa počas seniorskej vizitácie spomína starobylý kostol, ktorý slúžil evanjelikom. Ďalšia evanjelická vizitácia sa konala v roku 1691. Dekrét píše, že kostol je opravený, murovaný a odpust sa slávi na sviatok Očisťovania Panny Márie, čo je veľmi podivuhodné.

Po znovunavrátení kostola katolíkom zo záznamu z vizitácie z roku 1733 sa dozvedáme, že kostol je starobylý, konsekrovaný, vyhovuje kapacitou, je primerane vybavený, murovaný s vežou a zasvätený Očisťovaniu Panny Márie. Kostol bol obohnaný kamenným múrom. V kostole boli tri oltáre. V roku 1691 ako aj v roku 1733 sa v dubovickom kostole spomínajú tri oltáre. Je dosť pravdepodobné, že ide o tie isté, ktoré sú zaznamenané počas vizitácie v roku 1749. Prvý oltár bol zasvätený Panne Márii, druhý Nanebovzatiu Panny Márie a tretí Svätým apoštolom (Sanctorum Apostolorum). V hlavnom oltári sa uschovávala Sviatosť Oltárna. Ich stav bol zlý len časť hlavného oltára bola po renovácií. V roku 1775 sa spomína aj oltár Sv. Jozefa.

DSCF2137
Zvon XVI. storočie

Vo veži boli tri zvony. Najväčší bol signifikovaný a znak pripomínal postavu Panny Márie. Ďalšie dva zvony odbíjali každú štvrť hodinu vo vežových hodinách. Ďalší zvon bol nad presbytériom v tzv. sankustníku.

Podľa biskupskej vizitácie, ktorú vykonal už Jágerský biskup František Barkóci v r. 1749 sa dozvedáme, že kostol nemá? znaky konsekrácie. Prvý podrobnejší popis kostola máme z vizitácie biskupa Karola Esterházyho (koniec 18. storočia). O  kostole bolo zapísané, že je postavený z  kameňa a v sanktuáriu je zaklenutý klenbou. To nepriamo dosvedčuje, že loď mala ešte rovný strop. Z ľavej strany kostola stála sakristia, ktorá bola zaklenutá klenbou. Chór v kostole bol taktiež murovaný, na ktorom bol inštalovaný organ s ôsmimi registrami. Pri kostole stála veža.

Krypta
Krypta

Pod kostolom bola vybudovaná krypta, ktorú dal postaviť Karol Dobay a v čase vizitácie v nej boli tri rakvy. Po ukončení vizitácie dal biskup záverečné pripomienky k vizitačnému dekrétu. V šiestom bode biskup vyzýva, aby sa kostol v Dubovici opravil.

V 18. storočí sa uskutočnila výrazná baroková prestavba, ktorá do značnej miery potlačila stredovekú podobu stavby. Prestavané bolo presbytérium, ktoré dostalo oblé ukončenie, k južnej strane lode pristavali murovanú predsieň so zdobeným štítom a k veži schodiskovú prístavbu valcového tvaru. Taktiež boli celkovo zbarokizované fasády, pričom kostol dostal aj nové okná. S radikálnejšou opravou sa začalo v roku 1778, kedy miestny farár Kiseľa žiadal biskupa o povolenie exhumovať telá pochovaných pod dlážkou kostola. Od tejto doby už sa nespomínajú vežové hodiny. V roku 1873 bola renovovaná veža a pravdepodobne boli zhotovené aj klenby v lodi kostola. V roku 1907 bola k severnej strane kostola pristavaná kaplnka nad vstupom do krypty v ktorej sú tri pohrebné komory. Dve sú zaplnené a jedna (menšia) je prázdna. V súčasnosti   je tam 23 rakiev. Bolo by dobré urobiť archeologický výskum, lebo sú indície, že krypty sú pod celým kostolom. V roku 1909 tirolský majster Jozef Rifesser zo St. Grüdenu zhotovil hlavný oltár a v tom istom roku financovala Mária Dobayová bočný oltár Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ktorý  pochádza takisto z jeho dielne. V roku 1913 bol nainštalovaný nový 14 registrový organ ktorý dodala firma Rieger Budapest.

Kostol v r. 1958
r. 1960

Počas prechodu frontu  v 2. svetovej vojne bol kostol pri bombardovaní poškodený. Bola zničená strecha a nenávratne zničené umelecky hodnotné okenné vitráže. Kostol bol svojpomocne čiastočne opravený, pokrytý plechom a boli urobené jednoduché okná.

r. 2010

V 60-tych rokoch 20. storočia sa prestaval interiér kostola a došlo k zbúraniu schodiskovej prístavby, ktorú nahradila nová, kvadratického pôdorysu.. Počas účinkovania kňaza ThDr. Jána Šveca bol prebudovaný chór a vytvorený vchod zo západnej strany pod vežou. (Škoda, že sa pri tom zrušil a nazachoval oltár Božieho hrobu, ktorý bol situovaný práve v mieste novovytvoreného vchodu.) Zároveň bol prestavaný aj organ. Posledná renovácia kostola bola v roku 1995, kedy bola rozšírená sakristia, zhotovený nový krov veže a pokrytie veže medeným plechom. Bola odstránená stará vonkajšia omietka a nahradená novou. Takisto bol kostol so všetkými maľbami premaľovaný. V poslednom období boli obnovené oltáre, krížová cesta a urobená generálna oprava organa. Nakoniec v roku 2008 boli vymenené okná, vchodové dvere a vybudované nové chodníky.

K našej farnosti patrila aj filiálka Petrovenec dnes súčasť Lipan. Dnešný barokový kostol sv. Márie Magdalény bol postavený v r. 1760. Od 60-tych rokov minulého storočia bol katastrálne Petrovenec pričlenený k Lipanom a pastoračne sa o veriacich stará farnosť Lipany. Aby bol súlad medzi príslušnosťou de iure a de facto, filiálnu obec Petrovenec dekrétom z 28.5.2009 pričlenil arcibiskup-metropolita Mons. Alojz Tkáč od 1. júna 2009 plnoprávne do farnosti Lipany.

Zdroj:
Historický vývoj cirkevnej organizácie v hornotoryskej oblasti - Peter Sedlák, vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov 1994. 
Dubovica -  kol. autorov, vydavateľstvo Vienala, Košice, 2006   
10. 11. 2010 F. B.   
 
Reklamy