Nanebovzatie Panny Márie

Sviatok: 15. august

Liturgické slávenie: slávnosť; prikázaný sviatok


Na svete žili ženy, o ktorých píšu dejiny. Cirkev vyhlásila mnohé z nich za blahoslavené, sväté i za učiteľky Cirkvi. Aj Písmo spomína vzácne  ženy ako Ester, Judit, Rút… Žiadna z nich sa neteší takej úcte, pozornosti, vďačnosti a láske ako Panna Mária, matka Božieho Syna Ježiša Krista.

Sviatok Nanebovzatia nám pripomína lásku Pána Ježiša k svojej matke.

On všemohúci Boh jej prejavuje ešte väčšiu lásku ako ona jemu.

Z Božej vôle a so svojím súhlasom mu dala telesný život a on si ju s telom i dušou zobral k sebe a dal jej večný život. On jej dal na zemi privilégium bezhriešnosti – nepoškvrnenosti a po smrti vo večnosti privilégium telesnej neporušenosti.

Slová z Máriinho chválospevu „veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný” (Lk 1, 49), sa splnili. Nanebovzatie je odmena pre Pannu Máriu a zároveň naša nádej, že máme v nebi Matku, ktorá o nás vie.

Veľký spovedník sv. Leopold Mandič kajúcnikom hovorieval: „V nebi máme jedno materské Srdce, jedno dobrotivé Srdce – Nepoškvrnené Srdce Božej Matky, ktoré nás veľmi miluje.”

Materské Srdce Panny Márie myslí na nás a chce nám pomáhať. Dôkazom sú jej zjavenia na mnohých miestach v dejinách Cirkvi, kde nám pripomína svoju lásku. Ešte viac je miest, kde cítime už stáročia jej blízkosť. Naše Slovensko je od západu na východ posiate jej pútnickými miestami: Marianka, Šaštín, Staré Hory, Levoča, Gaboltov, Ľutina a iné.

Srdce Božej Matky nám pripomína,
že hoci zostala človekom ako my,
jej moc orodovania u svojho Syna
prevyšuje každú ľudskú  i anjelskú pomoc.

Ďakujme jej za túto pomoc, keď si pripomíname,
že nikdy nebolo počuť, žeby bol niekto opustený,
kto sa utiekal pod jej ochranu,
prosil ju o pomoc a žiadal o orodovanie

obrrrr

Sviatok Nanebovzatia Panny Márie je zo všetkých mariánskych sviatkov najstarší. Tradícia ho spomína už pred efezským snemom, ktorý bol v roku 431. Slávil sa aj v najstarších východných cirkvách – v arménskej i etiópskej. Postupom času sa šíril na celú Cirkev. Na Prvom vatikánskom sneme v roku 1870 dvestoštyri biskupov žiadalo pápeža Pia IX., aby vyhlásil dogmu (článok viery), že Panna Mária bola po smrti s telom i dušou vzatá do neba. Vtedy sa to nestalo. Až v milostivom roku 1950, 1. novembra, vyhlásil pápež Pius XII. Nanebovzatie Panny Márie ako tajomstvo, v ktoré máme veriť. Biskupi uvádzali tri vieroučné dôvody na základe učenia apoštolov (Rim 5,8; 1 Kor 15,24; Hebr 2,14), podľa ktorého triumf Krista nad diablom predpovedaný v raji spočíva v trojitom víťazstve – nad hriechom, žiadostivosťou a smrťou. Panna Mária má účasť na tomto triumfe podľa Božej predpovede v raji: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“ (Gn 3,15) Kristus zostal neporušený na tele, vstal zmŕtvych, a tak právom môžeme hovoriť, že aj Panna Mária bola vzkriesená a oslávená aj so svojím telom.

O mieste a čase smrti Panny Márie nemáme zaznamenané nič určité. Najstaršia literatúra, ktorá hovorí o Nanebovzatí, je grécke dielo De obitu S. Dominae (O smrti sv. Panny). Tradične sa o mieste smrti Panny Márie zvykne hovoriť, že to bolo mesto Efez, kde pôsobil aj sv. Ján, apoštol, ktorému Kristus na kríži zveril svoju matku (Jn 19,25-27). Sv. Ján Damascénsky (P. G., I, 96) hovorí o tradícii jeruzalemskej cirkvi: „Sv. Juvenal, jeruzalemský biskup na chalcedónskom koncile (451) oznámil cisárovi Marciánovi a Pulcherii, ktorí si priali vlastniť telo Božej matky, že Mária zomrela v prítomnosti apoštolov; ale keď neskôr na žiadosť sv. Tomáša otvorili jej hrob, zistili, že je prázdny. Na základe toho apoštoli dospeli k presvedčeniu, že jej telo bolo vzaté do neba.“ Iná tradícia zase spomína, že zomrela vo veku sedemdesiatdva rokov bez bolesti. Niektorí pochybovali, že zomrela, keďže nemala dedičný hriech, no na druhej strane ona sama podliehala následkom dedičného hriechu – cítila bolesť. A keďže aj Kristus zomrel, hoci aj on bol bez hriechu, niet dôvodu pochybovať o Máriinej smrti.

Nanebovzatie Panny Márie má pre nás veriacich veľký význam. Upevňuje nás v nádeji, že aj naše telá budú raz vzkriesené. Nebeská Matka nám vyprosuje mnoho milostí, aby sme tak ako ona boli vzkriesení na večnú slávu, aby sme prijali pozvanie jej Syna Ježiša Krista, ktorý každému z nás pripravil v nebi miesto (por. Jn 14,1-14).

Pozri aj: Požehnanie bylín a kvetov

Komentáre sú uzavreté.

Blogujte na WordPress.com.

Up ↑

%d blogerom sa páči toto: