Pôvod mena: benedictus – požehnaný. Narodil sa v Nurzii okolo r. 480. Bol syn veľkostatkára. Študoval v Ríme. Po niekoľkých rokoch prešiel do hôr neďaleko Subiaca. Začali sa okolo neho zhromažďovať jeho nasledovníci. V okolí založil 12 kláštorov. Neskôr prešiel do ruín opustenej, malej pevnosti na Monte Cassino, kde založil opátstvo. Tu napísal Regulu, ktorá sa stala základom mníšskeho života na Západe. Odporúča v nej rozvážnosť a miernosť v modlitbe, práci i odpočinku. Ukazuje cestu k náboženskej dokonalosti cez sebaovládanie, pokoru, poslušnosť. Dôležitú časť dňa rehoľníka určil na čítanie Svätého písma. Benedikt zaviedol do rehole profesiu – právom zaručenú príslušnosť ku kláštoru, ako aj stabilitu miesta, čiže aby sa mnísi zaviazali, že zostanú v jednom kláštore až do smrti a tiež úsilie o dokonalosť života a poslušnosť opátovi. Jeho náročný duch pritiahol mnohých. Bol vyhľadávaný poradca viacerých významných
osobností i panovníkov.
Jeho sestra sv. Scholastika v blízkosti Monte Cassino založila benediktínsku ženskú vetvu. Benedikt zomrel 21. marca 547. Regula sv. Benedikta mala veľký vplyv na celý kláštorný život západnej Európy. Jeho duchovní synovia sa zaslúžili o pokresťančenie Európy, o jej duchovné, hospodárske a kultúrne
povznesenie. Pápež Pavol VI. ho r. 1964 vyhlásil za patróna Európy. Dňa 11. júla si pripomíname deň
prenesenia relikvií svätca. V ikonografii je zobrazený v benediktínskom habite, v kapucni, s krížom v ruke.
farnostdubovica.wordpress.com 