Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, slávnosť

V piatok 24. júna slávime slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ktorú pre celú Cirkev zaviedol pápež Pius IX. v roku 1856.

Objaviť Ježišovo Srdce znamená spoznať veľkosť lásky, ktorou sme milovaní. Znamená tiež horieť tou láskou, ktorá chce priviesť všetkých ľudí k nemu. Podstata a cieľ pobožnosti k Ježišovmu Srdcu znamená úplne sa dať k dispozícii Ježišovej láske, dovoliť, aby si nás získala a cez nás pôsobila, aby sme sa aj my sami stali plameňmi v jej žiare. Boh nám ponúka lásku , ktorá chce, aby sme sa navzájom milovali, aby sme milovali hriešnikov , aby sme milovali až k úplnému sebadarovaniu, aby sme milovali Boha a blížneho, ako seba samého. Skutočnú útechu nájde jedine človek, ktorý nájde cestu k Ježišovmu Srdcu – ak sa naučí milovať spôsobom, ako miloval Ježiš, jeho srdcom.

Vo Svätom písme Starého a Nového zákone nenájdeme konkrétne prejavy úcty srdca Boha. Písmo však ponúka mnohé miesta, ktoré hovoria o Božej láske, ktorá je hlavným dôvodom tejto úcty. Tu sú len niektoré kľúčové verše. Základným textom Prvého (Starého) zákona, ktorý izraelský národ dodnes denne vyznáva, je výzva „Šema Israel – Počúvaj Izrael“… „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou“ (Dt 6,4) Je to ľudská odpoveď na Božiu lásku, na Božie záchranné konanie v živote človeka. Prorok Ozeáš uvažuje nad vyslobodením Izraela z egyptského otroctva, pričom pri rozprávaní o Bohu používa vlastnosti otca a matky: „Keď bol Izrael mladý, miloval som ho a z Egypta som povolal svojho syna… A ja som vodil Efraima, vzal som si ich na ramená, no nezbadali, že ich opatrujem. Povrazmi ľudskosti som ich tiahol, lanami lásky; bol som, ako kto dvíha jarmo ponad ich líca, a skláňal som sa k nemu chovať ho.“ (Oz 11,1.3-4) Ešte výraznejšie materinské črty Božej lásky sú uvedené v Knihe proroka Izaiáša: „Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba. Hľa, do dlaní som si ťa vryl.“ (Iz 49,15-16) Úcta Božského Srdca Ježišovho nachádza svoje konkrétne a vrcholné vyjadrenie najmä v tajomstve bolesti a lásky Ježišovho utrpenia pre nás a pre našu spásu: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ (Jn 3,16) Milujúci učeník, ktorý spočinul pri Poslednej večeri na Pánovej hrudi, je príkladom pre kresťana, aby „načúval“ Kristovmu Srdcu a aby jeho vlastné srdce bilo v súzvuku s Kristovým posolstvom lásky. V slovách z Jánovho evanjelia: „Prebodli mu bok, z ktorého vyšla krv a voda“, vidí Cirkev vrcholné vyjadrenie Božej lásky k človeku ako aj symbolický odkaz na sviatosť krstu a Eucharistie.

Úcta k Ježišovmu Srdcu bola v dejinách Cirkvi stále prítomná, ako aj v živote niekoľkých svätých, avšak veľmi konkrétne sa začína až v 17. storočí zjaveniami vo Francúzsku. V rokoch 1673-1675 Kristus zjavil tajomstvo lásky svojho Najsvätejšieho Srdca svätej Margite-Márii Alacoque v kaplnke Navštívenia Panny Márie v mestečku Paray-le-Monial v Burgundsku. Zjavuje sa ako živé Srdce v Ježišovom tele a symbolizuje Ježišovu lásku k ľuďom, neskôr sa jej Srdce Ježišovo zjavuje horiace láskou, ako láska odmietaná, ktorá žiada opätovanie. Ježiš poukázal na svoje Srdce ako na mimoriadne vhodný znak a obetný oltár milosrdenstva a milosti pre duchovné potreby Cirkvi v moderných časoch.

Okolo úcty Ježišovho Srdca sa rozvinula ľudová zbožnosť, litánie, piesne, ale predovšetkým prax sv. spoveď a sv. prijímania počas deviatich po sebe idúcich mesiacov. Slávnosť Božského Srdca je teda odpoveďou človeka na nekonečnú Božiu lásku, lebo milovať Boha a milovať blížneho je prvým a najväčším prikázaním.

Advertisement

Komentáre sú uzavreté.

Blogujte na WordPress.com.

Up ↑

%d blogerom sa páči toto: