Ján Biroš 1939 – 2020

Iba v Bohu spočiň, duša moja, lebo od neho mi prichádza spása. (Ž 62,2)
S kresťanskou nádejou vo vzkriesenie a večný život oznamujeme, že dňa 17. decembra 2020 zomrel dp. Ján Biroš.
Narodil sa 10. 7. 1939 vo Víťaze. Kňazskú vysviacku prijal 20. júna 1971 v Bratislave. Pôsobil vo farnostiach Terňa, Hanušovce nad Topľou, Jenkovce, Nižný Hrabovec a v Dubovici.
Requiescat in pace!

„Neznamenám nič, ale som Tvoj, Pane.“ (sv. Augustín)
Mgr. Ján Biroš, narodený 10. júla 1939 vo Víťaze.
Pán si ho, zaopatreného sviatosťami, povolal 17. decembra 2020 v 49. roku kňazstva.

Milosrdný Bože, svojmu služobníkovi Jánovi si tu na zemi zveril kňazskú službu, ktorú po celý život verne a neúnavne vykonával. Prosíme ťa, pre tvoje láskavé milosrdenstvo, udeľ mu blažený pokoj, ktorý hľadal, z tvojej láskavosti nachádzal a štedro rozdával, aby mohol vidieť tvoju tvár a naveky sa tešil v spoločenstve s Tebou a s celou Cirkvou, skrze Krista nášho Pána. Amen.

Za duchovným otcom Jánom Birošom

Mons. Bernard Bober,
košický arcibiskup, metropolita

Pohrebná sv. omša, Víťaz 21. decembra 2020

Drahá smútiaca rodina, blízki príbuzní, spolubratia kňazi, priatelia a známi, drahí bratia a sestry v Kristovi!
Veľa ľudí sa v dejinách zamýšľalo nad človekom, jeho životom, kam smeruje, nad jeho existenciou. A chceli ho nejako definovať, nejako vysvetliť. Martin Heidegger, známy nemecký filozof, definoval človeka ako bytie, ktoré smeruje k smrti. Smrť v jeho ponímaní je nevyhnutnosťou, ktorej neunikne žiadna bytosť. Ježiš sa k nám ale prihovára slovami nádeje: “Ja som Vzkriesenie a Život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa” (Jn 11, 25-26).
Život je veľký Boží dar. Boh nás volá k životu pri našom narodení a iba On pozná, kedy sa naša pozemská púť skončí. Je to iba krátky časový úsek v porovnaní s večnosťou. Všetko, s čím sa na zemi stretávame, nám pomáha rozvíjať naše schopnosti a dary, ktorými nás Boh obdaroval, aby sme pomáhali druhým i sebe. Boh chce, aby sme žili. Jeho láska nás povolala k životu. Zmysel nášho života spočíva v zjednotení s Ním. Toto je zmysel ľudskej existencie, jedine Boh. Nič nedokáže uspokojiť najhlbšiu túžbu človeka, iba Ten, ktorý ho povolal k životu a v jeho spoločenstve k životu večnému.
Aby sme mohli vstúpiť do večnosti, musíme prejsť bránou smrti. Táto brána sa otvára pre každého z nás, aj pre kňazov. Každý z nás musí prejsť touto bránou. Ako je začiatok, vieme, že príde i koniec. Príde smrť, bojíme sa vysloviť toto slovo, lebo nám pripomína, že niečo sa končí.
Dnes sa lúčime s naším spolubratom vo viere a bratom v kňazskej službe s Jánom Birošom. Oživme v sebe spomienky, vyjadrime Bohu vďačnosť za jeho službu i pôsobenie a priblížme si na chvíľu jeho životnú púť na tomto svete.

Kristov kňaz, Ján Biroš, sa narodil 10. júla 1939 tu vo Víťaze rodičom Antonovi a Márii r. Timkovej.
Po štúdiách na gymnáziu a Stavebnej priemyslovke v Prešove pracoval istý čas ako stavbyvedúci na rôznych projektoch. Tu, v rodnej obci, ste ho už vtedy poznali ako neúnavného propagátora kultúrneho dedičstva, recitátora, speváka, herca a režiséra, ktorý vám na väčšie sviatky pripravoval so svojimi rovesníkmi divadelné predstavenia.
Boh sa však neustále prihováral k jeho srdcu a to ovplyvnilo aj jeho ďalšie smerovanie. K tomu prispeli aj dp. Janko Koreň, alebo váš nezabudnuteľný dp. Adamčák, ako aj vaši prví novokňazi dp. Čech a Franc.
Po štyroch neúspešných prihláškach do seminára sa predsa len dočkal prijatia do seminára v Bratislave, kde nastúpil ako 27-ročný.
Kňazskú vysviacku prijal v roku 1971 a primičnú sv. omšu mal tu vo Víťaze, vonku pred kostolom, kde sa zišlo veľmi veľa ľudí z celého okolia. Službu kaplána vykonával vo Veľkom Šariši a hneď po roku dostal svoju prvú farnosť v Terni, kde bol veľmi aktívny a dostal sa do nemilosti vtedajšej štátnej moci. Po desiatich rokoch sa teda dostal do Hanušoviec nad Topľou, potom do Jenkoviec, Hrabovca pri Bardejove a nakoniec do Dubovice, kde pracoval 15 rokov.
Svoje posledné roky zaslúženého odpočinku trávil v Kňazskom domove vo Veľkom Šariši. Nikdy ale nezabúdal na svoj rodný kraj a na tento chrám, v ktorom veľmi ochotne slúžil ako výpomocný duchovný.
Plný elánu po dožitej osemdesiatke v roku 2019 sa veľmi tešil ešte na svoju 50-ku kňazstva, ktorú by oslávil v roku 2021. V auguste však svieca jeho života začala pomaly dohárať. Pán života si ho povolal, aby všetko oslávil už pred jeho tvárou, spolu so svojimi zosnulými rodičmi a súrodencami: Helenou, Valentom, Regínou a rehoľnou sestrou Bonitou.
Janko bol veľkým mariánskym ctiteľom a za všetky životné dobrodenia vždy chodieval ďakovať Panne Márii na Levočskú horu. Nech ho teraz ona sama privedie pred trón svojho Syna a nech mu ukáže jeho milosrdnú tvár.

Drahí bratia a sestry! Filozof Heidegger nemal celkom pravdu, keď tvrdil, že naše bytie smeruje k smrti. Ono smeruje k niečomu viac, k niečomu veľmi krásnemu, čo sv. Pavol vyjadril slovami: “Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú” (1Kor 2, 9). Majme nádej v Božích prisľúbeniach, lebo On je verný. Prosme ho, aby vo svojom milosrdenstve prijal svojho služobníka Jána medzi svojich verných a oslávených. AMEN.

FOTO Z POHREBU

Advertisement

Komentáre sú uzavreté.

Blogujte na WordPress.com.

Up ↑

%d blogerom sa páči toto: