Slávnosť požehnania kríža

„Lásku bez kríža nenájdeš a kríž bez lásky neunesieš.“ (Sv. Ján Pavol II.)

Novopostavený kríž na Bukovej hore, ktorý pre nepriaznivé počasie nemohol byť požehnaný v plánovanom termíne, požehnal vdp. Mgr. Milan Tomko pri sv. omši 1. septembra 2018. Túto milú a vzácnu slávnosť sme začali fatimským večeradlom. Po ňom nasledovalo slávenie najsvätejšej eucharistie. Duchovný zážitok počas sv. omše bol umocnený spevmi, ženskou a mužskou speváckou skupinou.

Prinášame pár myšlienok z homílie duchovného otca Milana.

Pútnik, ktorý chodí po tejto hriešnej zemi a kde na tejto zemi sa nalepí na každého z nás veľa špiny a hriešneho, kde sme stále vťahovaní do pokušenia vždy nad niekým vládnuť a vzájomne si niečo dokazovať, jedine pri Kristovom kríži môžeme veľa pochopiť a učiť sa. Pán Ježiš je tým najlepším učiteľom, ktorý mal ten najlepší postoj ku krížu. Prísť z neba a bývať na tejto hriešnej zemi, to je kríž. A Ježiš tento kríž prijal tým, že sa uponížil. Keď deťom hovoríme, že nebo je hore, tak Ježiš zostúpil dole medzi hriešnych ľudí, do špiny hriechu ako dokonalý človek. Vo svojom ponížení a jednoduchosti chudobného človeka prišiel slúžiť človeku, ako len vedel. Žehnal, uzdravoval, kriesil, umýval nohy, kázal a vysvetľoval… Ukázal Boh v Ježišovi svoju ľudskú tvár, aby sme ho mohli spoznať vo svojich blížnych.

Nielen nás Pán Ježiš naučil pokore a jednoduchosti, ale ďalším vynikajúcim učiteľom jednoduchosti a skromnosti je Matka Božia. Vtedy, keď Boží Syn zostúpil z neba pod jej srdce a stal sa človekom, ona nevystúpila do neba zo zeme, ale zostala nohami na zemi. Boh z nej neurobil boha, ale urobil ju väčším a vzácnejším človekom. Mária tu na zemi zo seba nerobí kráľovnú ani veľkomožnú pani, ale služobnicu a všímavú ženu.

Keď prichádzam z tohto sveta hluku a všelijakých povinností a trápení ku krížu,  nikdy pri kríži nie som sám, nikdy s krížom nekráčam sám, Božia Matka je i na mojej krížovej ceste a ma povzbudzuje a podopiera. Žena-matka je vzácna tým, že slúži – životu, blízkym i cudzím. Rozšírme tú myšlienku a povedzme: chlap-otec je tiež vzácny tým, že slúži – životu, rodine, spoločnosti. Aj každý veriaci človek je vzácny vtedy a iba vtedy, keď poslúži, keď sa vie zohnúť. Skúsme spolu s Máriou pod krížom učiť sa pripočítavať ku Kristovmu krížu aj tie svoje malé krížiky života. Vráťme sa k Bohu, ktorý kraľuje z kríža a hľadajme v tichu tohto kríža silu.

Možno sa niekomu zdá náročné a ťažké vystúpiť na Bukovú horu ku krížu, ale podľa mňa je ťažšie zostúpiť odtiaľ dole medzi ľudí ako človek, nie ako malý boh! Zostúpiť dole medzi ľudí a byť lepším človekom, vedieť sa viac priblížiť ku človeku.

Načerpajme silu pri Pánovom kríži i pri jeho Matke slúžiť malým, starým, chorým i zdravým.

Nech Pán mocou kríža žehná všetkým Vám, ktorí tu budete s láskou prichádzať, aby ste si pod krížom oddýchli, prosili o radu od Pána pre svoj život a tak povzbudení odtiaľ odchádzali domov ako noví ľudia.

Príhovor starostu obce:

Vážený pán, duchovný otec Milan, vážení spoluobčania, milí hostia.

Som veľmi rád, že sme sa tu dnes zišli na slávnostnej svätej omši spojenej s posvätením novopostaveného kríža pri príležitosti 740. výročia prvej písomnej zmienky obce a 20. výročia od ničivej povodne, ktorá našu obec postihla 20. júla 1998.

Kresťanstvo má v kríži svoj symbol víťazstva, ktorý čerpá z posolstva Krista pravdu , slobodu, dôveru i nádej. Kríž je znak poníženia, lásky, nádeje, spásy, slobody a milosti. Kríž nás vedie k prekonávaniu samých seba, na cestu k dokonalosti, učí nás pravej láske, pomáha nám dozrievať a čerpať silu z Božej lásky. Prijať kríž preto znamená oprieť svoj život o Božiu lásku, z neho čerpať silu pre zodpovedné plnenie rodičovských, pracovných povinnosti a naplno žiť.

A preto kríž nenachádzame len v našich kostoloch, ale aj  domácnostiach,  v nemocniciach, v školách, na pracoviskách, v dedinách na cintorínoch, popri cestách na vyvýšených kopcoch.

Z  iniciatívy občanov vzišla potreba postaviť kríž na Bukovej hore v katastri obce Dubovica, ako poďakovanie Pánu Bohu za 20 rokov od povodne a prosbu o ochranu našej obce pred živelnými pohromami.

Dovoľte mi, aby som v mene nás všetkých poďakoval všetkým občanom, ktorý veľkou mierou aktívne pomáhali a obetavo priložili ruku k dielu pri výstave tohto kríža, alebo prispeli finančne, bez ich pomoci a štedrosti by tento kríž tu nestál.

Osobitné poďakovanie patrí aj nášmu duchovnému otcovi Milanovi za veľkú pomoc pri príprave tejto slávnostnej svätej omše. Poďakovanie patrí všetkým organizátorom, spevákom, kuchárkam, zvukárovi, kostolníčke, miništrantom, zamestnancom malých obecných služieb, firme Fiam agro Ďačov ktorý prispeli k zdarnému priebehu dnešnej slávnosti, úprimné poďakovanie   patrí aj Vám všetkým tu prítomným ktorí ste sa zúčastnili tejto svätej omše a posvätení kríža.

Hlavným posolstvom kríža je Božia láska k človeku, láska ktorá si nekladie podmienky, nech aj tento kríž je pre naše rodiny, chorých, trpiacich symbolom lásky, zárukou nádeje. Nech je to aj do budúcnosti miesto pokoja, načerpania nových psychických síl, či to už bude pri slávení svätých omší, alebo len súkromnej modlitbe.

Pochválený buď Ježiš Kristus.

Zaspievaním Pápežskej hymny a vzájomnom dohodnutí sa, že každý rok v tretiu júlovú sobotu sa budeme stretávať pri kríži na slávení sv. omše, celú túto milú slávnosť sme ukončili spoločným agapé.

FOTO

Reklamy

komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.