Advent

Pojem advent pôvodne pochádza  z gréckeho pojmu ἐπιφανεία (epifaneia zjavenie), ktorý označoval príchod božstva do chrámu alebo návštevu kráľa.

Adventné obdobie má kajúci charakter, ale nie je obdobím pôstu, ako je to pred Veľkou nocou, ale radostným obdobím, ktoré vyvrcholí Vianocami. Adventný čas je príležitosťou na to, aby človek spomalil svoje životné tempo a zamyslel sa. Veriaci ďakujú Bohu za Jeho milosť a splnené zasľúbenia. Nikdy sa toto obdobie nechápe ako čas pokánia v tom zmysle ako je to v pôste (napr. stále sa spieva Aleluja). Dnes, po Druhom Vat. koncile, preto nie je vôbec nutné v advente sa postiť, hoci pôstnu disciplínu (piatky) treba zachovať rovnako ako v období cez rok. Podobne ani Štedrý deň nie je dňom prísneho pôstu. (V minulosti bol, vďaka čomu sa nám zachoval zvyk jedenia ryby).

Obdobie prípravy na slávenie Narodenia Pána sa dostalo v 4. storočí z kresťanského Východu do Gálie a Španielska kedy sa oslavoval určitý počet  adventných nedieľ (2 až 6). Odtiaľ pochádza zvyk spájať advent s eschatologickým očákavaním Krista na konci časov. V Gálii sa od 5. storočia advent začínal už na sv. Martina a v Španielsku 24. novembrom. V rímskej liturgii trvalo obdobie adventu dva týždne a malo charakter očakávania či prípravy na vtelenie Božieho Syna.

Vianočné obdobie (advent + vianoce) sa od 4. storočia pohybovalo medzi 11. novembrom a 6. januárom, na ktorý pôvodne pripadala oslava narodenia Ježiša Krista (dnes slávnosť Zjavenia Pána čiže Epifania). Týchto osem týždňov predstavovalo (s výnimkou nediel, ktorými si stále pripomíname vzkriesenie) spolu 40 dní.

Až pápež Gregor Veľký († 604) stanovil adventný čas na 4 týždne. Štvortýždňové adventné obdobie teda ľudstvo oslavuje už od 7. storočia nášho letopočtu. Začína sa 4 nedele pred Štedrým dňom a práve na Štedrý deň končí. Samotné slovíčko „advent“ je latinského pôvodu a znamená v preklade „príchod“. Je to teda obdobie prípravy na príchod Mesiáša – na narodenie Ježiša.

Advent sa začína 1. adventnou nedeľou, teda nedeľou medzi 27. novembrom a 3. decembrom a končí sa po západe slnka na Štedrý večer (na vigíliu Sviatku Narodenia Pána). Zároveň je to začiatok nového Litrugického roka. “Nový rok” teda oslavujeme my, kresťania, na 1. adventnú nedeľu.

Každá nedeľa v období adventu má svoj špecifický liturgický význam. Prvá nabáda na bedlivosť, druhá je v znamení pokánia a tretia sa nesie v znamení radosti. Hoci pre advent je typická fialová farba, práve v tretiu adventnú nedeľu, ktorá sa nazýva Gaudete, ju nahrádza veselšia ružová. Akoby už táto farba zvestovala a nabádala k oslavám a radosti. Štvrtá adventná nedeľa hovorí o udalostiach bezprostredne pred narodením Ježiša. Adventné obdobie vrcholí vigíliou.

Nakoľko advent sa vyznačuje dvojakým očakávaním (narodenie a druhý príchod), preto aj advent je rozdelený na dve časti, kde 17. december tvorí hranicu tohto rozdelenia. Prvá časť adventu do 17. decembra dáva dôraz na očakávanie druhého príchodu Krista a druhá časť je prípravou veriacich na stretnutie s Kristom pri jasliach. Toto delenie je veľmi dobre vidieť v liturgických textoch a modlitbách.

Symbolom adventného obdobia je adventný veniec so štyrmi sviecami. Tie sa postupne zapaľujú počas štyroch adventných nedieľ. Veniec je symbolom víťazstva a kráľovskej dôstojnosti. Aj Biblia hovorí o venci ako o prejave úcty, radosti a víťazstva. Adventný veniec vzdáva hold tomu, kto je očakávaný a prichádza zároveň ako víťaz, kráľ a osloboditeľ. Rozlievajúce sa svetlo z horiacich sviec vyjadruje prichádzajúceho Krista, ktorý rozptyľuje temnotu a strach, pretože on je Svetlo sveta.

Počas celého adventu (s výnimkou nedieľ) sa pred svitaním môže sláviť sv. omša k úcte Panny Márie. Táto sv. omša sa nazýva roráty, pretože týmito slovami začína introit (vstup) sv. omše (Rorate, caeli, desuper. čiže Roste, nebesia, z výsosti). Krásny je aj dôvod slávenia pred svitaním, lebo v tmách pohanských bludov a v tmách dedičného hriechu zasvitla ľudstvu spása, keď sa narodila „ranná hviezda“ – Panna Mária.

Do adventu spadá spomienka na sv. Mikuláša (6. 12.). Isto vieme, že sv. Mikuláš nie je americký „Santa Claus“, popíjajúci Coca-Colu, hoci preklad by aj sedel, a že nespúšťa darčeky dolu komínom. Sv. Mikuláš bol biskupom v meste Myre (Malá Ázia). Bol veľmi dobročinný, chudobným dával tajne v noci do príbytkov svoje dary, aby nezbadali, kto je ich dobrodincom. Práve na tú pamiatku sa na deň sv. Mikuláša obdarovávame malými drobnosťami.

Liturgickou slávnosťou v advente je Sviatok nepoškvrneného počatia Panny Márie (8. 12.). Cirkev mám v tomto sviatku predkladá k neomylnej viere, že jedine blahoslavená Panna Mária bola zvláštnou milosťou uchránená od dedičného hriechu.

Advertisement

Komentáre sú uzavreté.

Vytvorte si webové stránky alebo blog na WordPress.com.

Up ↑

%d blogerom sa páči toto: